Pasívny dom - okná

1275f1dcc0[1].jpgOkno v pasívnom dome musí spĺňať na prvý pohľad dve proti sebe stojace úlohy - napriek veľkej sklenej ploche musí zabrániť tepelným stratám a zároveň musí poskytovať možnosť tepelných ziskov zo slnečného žiarenia.

Vysoko tepelnoizolačné energiu šetriace okná od Internorm spĺňajú avšak túto spočiatku protikladne javiacu sa dvojitú úlohu príkladne. Tak dosiahneme s 3-itým zasklením Ug-hodnotu do 0,4 W/m²K a g-hodnotu (solárny zisk) až do 62 % – podľa pokovenia a plnenia plynom. Pre porovnanie Ug-hodnoty konvenčných domov sú často okolo 2 W/m²K. Za pozornosť stojí okrem zasklenia, aj izolácia okenného rámu tak ako aj tepelné mosty na okraji skla a v oblasti pripojenia okno-stena.

Tepelné mosty predstavujú dištančný rámik, ktorý je zvyčajne z hliníka. Špeciálne pre pasívne domy boli vyvinuté obzvlášť dobre tepelnoizolačné rámy okien, ktoré znižujú aj straty na okraji skla pomocou hlbšieho osadenia.

Pomocou dištančného rámika z ušľachtilej ocele sa straty pri okraji skla ešte znížia. Pri komponentoch certifikovaných pre pasívne domy sa používajú termicky optimálne systémy - ako Internom ISO- dištančný rámik. Tak ako v automobilovom priemysle sa všetky tabule skla lepia kvôli zlepšeniu statiky (FIX-O-ROUND Technology).

PRE KONŠTRUKCIU OKIEN PASÍVNYCH DOMOV SÚ PODSTATNÉ NASLEDUJÚCU PRINCÍPY:

  • Vysoko tepelnoizolačné zasklenie
  • Vysoko tepelnoizolačný rám
  • Tepelne optimalizovaný dištančný rámik
  • Odborné, tepelne optimalizované zabudovanie

PASÍVNY DOM - TRVÁCNA INVESTÍCIA

Pasívny dom umožňuje v zime a aj v lete udržať rovnakú tepelnú pohodu bez nasadenia bežných vykurovacích príp. klimatizačných systémov. Úplne postačuje využitie tepla zo slnečného žiarenia prenikajúceho do priestoru cez okná spolu s odovzdaným teplom domácich spotrebičov a obyvateľov obývaného objektu, pretože potrebná tepelná energia predstavuje v pasívnom dome iba 10 % spotreby konvenčného domu.

OPTIMÁLNA SPOTREBA ENERGIE

Z toho vyplýva ročná potreba vykurovacieho tepla maximálne 15 kWh/m²a – celková potreba energie, vrátane teplej vody a energie pre elektrospotrebiče v pasívnom dome je pod 120 kWh/m²a. Vykurovacie zaťaženie v takomto dome je maximálne 10 W/m², a tým miestnosť s plochou 30 m² dosiahne vykurovacie zaťaženie asi 300 Watt. Na porovnanie: vyhrievanie čajovými sviečkami predstavuje 30 Watt – 10 čajových sviečok vystačí na vyhriatie pasívneho domu s rozlohou 30 m².

ZVÝŠENIE TEPELNEJ POHODY

Hrubou vrstvou izolácie zostáva teplo v dome, všetky okolité plochy sú rovnomerne teplé. Tým nevznikajú v pasívnom dome žiadne nerovnomerné žiarenia (sálanie) z vonkajších stien, a tiež sa nevyskytuje tým podmienený nepríjemný prievan. V opačnom prípade zostáva horúčava v lete vonku, čím sa zabraňuje prehrievaniu. Týmto panuje v pasívnom dome počas celého roku rovnomerná príjemná klíma - a tým je docielený obyvateľom domu vysoký stupeň pohodlia a komfortu. Okrem toho využívajú pasívne domy vysoko efektívne vetracie jednotky, čím predchádzajú tvorbe pliesní, prachu a z toho vznikajúcim alergiám.

ÚSPORA NÁKLADOV & OCHRANA PROSTREDIA

Prostredníctvom zníženia potreby energie až o 90 % v pasívnom dome sa náklady na kúrenie a tým spojená tvorba CO²- emisií enormne znižuje. V porovnaní s konvenčne postaveným domom sa znižuje tvorba skleníkového oxidu uhličitého priemerne o 4.000 kg ročne. To zodpovedá zhruba jazdnému výkonu 27.000 km s autom so 6-litrovou spotrebou. Stavba energeticky efektívneho pasívneho domu vykazuje teda trvalý prínos k ochrane životného prostredia a zároveň šetrí spotrebu obmedzených zdrojov energie ako sú ropa a zemný plyn.

ČO JE PRI PASÍVNOM DOME DÔLEŽITÉ

234e3a7272[1].jpgHlavným znakom je aktívne využívanie dostupnej energie. Minimalizovanie tepelných strát a pritom optimalizovanie tepelných ziskov sú základné princípy. K dosiahnutiu štandardu pasívneho domu nestačí iba zostavenie komponentov vhodných pre pasívne domy: celé je to súčet vlastností jednotlivých dielov. Pre vzájomné pôsobenie medzi jednotlivými komponentmi je potrebné súhrnné plánovanie, aby sa splnili nasledujúce tri požiadavky:

  • Potreba tepla na vykurovanie < 15 kWh/m²a
  • Potreba primárnej energie (kúrenie/teplá voda/domáce spotrebiče) < 120 kWh/m²a
  • Skúšobná tesnosť obalového plášťa n50 < 0,6 h-1, t.z. pri diferencii tlaku 50 Pascal musí byť výmena vzduchu za hodinu menšia ako 60 % objemu vzduchu v budove.

Pasívny dom sa vyznačuje tesnosťou opláštenia budovy, optimálnou tepelnou izoláciou a integrovaným odvodom a prívodom vzduchu: Čerstvý vzduch sa nasáva z exteriéru už predhriaty cez podzemné vzduchové potrubie do domu a je privádzaní do výmenníka tepla. Tu použitý teplý vzduch z miestnosti odovzdáva energiu čerstvému, prefiltrovanému a studenému vzduchu. Práve takto sa využíva energia použitého vzduchu, ktorá je v bežných stavbách pri nárazovom vetraní vypúšťaná nenávratne do voľného ovzdušia. Odtiaľto je vzduch privádzaný do obytných priestorov a špeciálnymi vzduchovými dýzami rozdeľovaný do miestností, aby sa zabránilo pocitu prievanu v miestnostiach. Odsáva sa iba vzduch zo sanitárnych priestorov a kuchyne, aby sa predišlo rozptyľovaniu pachov po dome.

KOMPONENTY VHODNÉ PRE PASÍVNE DOMY

Aby sa zabezpečila vysoká kvalita, zadáva nezávislý Passivhausinstitut Dr. Wolfgang Feist (PHI)- inštitút pre pasívne domy, smerodajné kritéria pre komponenty pasívneho domu a pasívne domy a certifikuje štandardy zodpovedajúcich produktov ako „Komponenty vhodné pre pasívne domy“. Dôležité je, že môže byť dosiahnutý stavebný štandard pasívneho domu aj s necertifikovanými komponentmi.

Internorm je jednotka v produkcii okien pre pasívne domy a ako jediný európsky výrobca okien už s 9-ými certifikátmi pre pasívne domy, t.z. deväť okenných príp. dverných systémov bolo certifikovaných Inštitútom pre pasívne domy Dr. Feist ako „Komponenty vhodné pre pasívne domy“! Okrem toho sú všetky Internorm - okenné systémy vhodné pre pasívne domy.

TIPY K STAVEBNÝM ŠTANDARDOM PODĽA INŠTITÚTU PRE PASÍVNE DOMY

  • Dobrá tepelná izolácia fasády zodpovedajúcou izoláciou (U < 0,15 W/m²K)
  • Super zasklenie a rám okna, t.z. U-hodnota < 0,80 W/m²K a g-hodnota okolo 50 %
  • Vyvarovanie sa tepelným mostom
  • Orientácia veľkých okien na juh k využitiu slnka ako dodávateľa energie
  • Pasívne predhriatie čerstvého vzduchu – môže byť predhriaty prostredníctvom podzemného výmenníka
  • Spätné získanie tepla z použitého vzduchu prostredníctvom rekuperačnej jednotky
  • Zohriatie potreby teplej vody prostredníctvom možných obnoviteľných zdrojov
  • Úsporné elektrospotrebiče v domácnosti